V mysli dieťaťa je „jedlo“ synonymom pre „matku“. Ako dieťa rastie, tieto dva pojmy sa od seba odlišujú, ale možno sa nikdy úplne neoddelia. My, ktorí trpíme kompulzívnym prejedaním, možno stále zamieňame jedlo s matkou.
Často cítime veľkú nevraživosť a zášť voči našej matke – nedala nám dostatok lásky alebo nám dala nesprávny druh lásky; prekrmovala nás alebo nám odopierala to, čo sme potrebovali. Možno stále hľadáme v chladničke dokonalú matku! Nie je načase si uvedomiť, že tam nie je?
Bez ohľadu na to, čo jeme alebo koľko jeme, nemôžeme vrátiť čas a stať sa opäť súčasťou našej matky. Možno namiesto toho, aby bola nedostatočná, bola naša matka takým veľkým zdrojom útechy a uspokojenia, že sa nechceme postaviť životu bez náhrady za jej prítomnosť. Naša Vyššia sila chce, aby sme sa na Neho spoliehali ešte viac, ako sme sa kedysi spoliehali na našu matku. Každý deň nám ponúka vzťah ešte väčšej lásky a blízkosti, ako je ten medzi matkou a dieťaťom. Aby sme v tomto vzťahu rástli, musíme sa zdržať kompulzívneho prejedania sa.
Odovzdávam Ti môj vzťah s mojou matkou.
