Tri z Dvanástich krokov sa týkajú priznania. Priznávame, že sme bezmocní voči jedlu a nedokážeme riadiť svoj život; priznávame svoje chyby Bohu, sebe samým a inej osobe; pokračujeme v inventúre a priznávame, keď sa mýlime.
Z úprimného priznania našej slabosti pramení sila. Sme schopní vidieť sa realisticky a jasne. Keď sme dostatočne pokorní na to, aby sme si priznali svoje chyby, zbavíme sa falošnej tváre, ktorú sme sa snažili udržať. To nás oslobodzuje, aby sme boli tým, kým sme, bez pretvárky.
Keď si priznáme svoje chyby, sme očistení. Už sa nemusíme snažiť skrývať a zakrývať svoje slabosti a chyby. Namiesto predstierania dokonalosti môžeme byť ľudskí a spokojní s pokrokom. Priznáme si, že máme postupujúcu chorobu, a naučíme sa ju ovládať. Nepredstierame pred sebou ani pred ostatnými, že môžeme jesť ako všetci ostatní, pretože sme kompulzívni prejedáci. Svoj život nedokážeme riadiť sami, ale je tu Ten, ktorý to dokáže.
Priznávam, že som bezmocný, a som vďačný za Tvoju moc v mojom živote.
