Ak ľuďom nepovieme, čo nás trápi, nemôžu nám pomôcť. Niekedy sme boli príliš hrdí alebo príliš plachí na to, aby sme druhým dali najavo, čo cítime. Namiesto toho, aby sme sa snažili komunikovať s blízkymi, radšej sme sa najedli. Jedenie namiesto komunikácie ešte viac zvýšilo našu izoláciu a nešťastie. Odhalenie našich pocitov nás robí zraniteľnými a často sa bojíme, že nám ublížia alebo nás odmietnu.
Možno sa snažíme zachovať si falošný obraz seba samých ako sebestačných a bez problémov. Nech už sú dôvody našej neochoty komunikovať akékoľvek, podvádzame sami seba. Tým, že sa „zatvárame“, sa odrezávame od starostlivosti a podpory tých, ktorí nás majú radi. Úprimné zdieľanie medzi jednotlivcami otvára cestu k rastu a zmene.
Tým, že svoje myšlienky a pocity vyjadríme nahlas druhej osobe, lepšie pochopíme a dokážeme sa vyrovnať s tým, čo nás trápi. A čo je ešte dôležitejšie, keď sme ochotní komunikovať na zmysluplnej úrovni, prehlbujeme svoje vzťahy s rodinou a priateľmi.
Daj mi odvahu komunikovať.