„Chudáčik ja.“ Ako často podľahneme tomuto pokušeniu? Zvyčajne je to výhovorka, aby sme nerobili to, čo vieme, že by sme mali, ale nechceme. Alebo je to spôsob, ako zmanipulovať niekoho iného, aby za nás urobil niečo, čo by sme mali urobiť sami.
Ak trávime čas nariekaním a vzdychaním nad tým, ako nespravodlivo s nami život zaobchádza, nemáme veľkú šancu objaviť plán, ktorý s nami má naša Vyššia moc, ani nie sme schopní plniť Jeho vôľu.
Nech to znie akokoľvek banálne, liekom na sebaľútosť je myslieť na tých, ktorí majú menej šťastia, a začať počítať svoje požehnania. Podniknúť nejaký čin, urobiť nejakú maličkosť pre niekoho iného, možno zatelefonovať – to sú konštruktívne kroky, ktoré nás zbavia „ľútosti“.
Keď sa začneme ľutovať, pretože musíme dodržiavať stravovací plán a nesmieme jesť spontánne, spomeňme si, odkiaľ sme prišli a aké to bolo, kým sme našli OA.
Nepotrebujem sebaľútosť.