Niektoré jedlá si navždy budeme spájať s domovom a budú v nás vyvolávať nostalgiu a túžbu vrátiť sa do minulosti. Nezáleží na tom, koľko toho zjeme, domov sa nevrátime – už nikdy nebudeme tie bábätká a malé deti, ktorými sme kedysi boli. Žiadne jedlo neuspokojí našu túžbu po láske, starostlivosti a bezpečí, ktoré si väčšina z nás spája s domovom. Dokonca – a najmä – ak naše potreby neboli v detstve naplnené, teraz nám nepomôže zbytočné jedenie.
Ako rastieme vo vzťahu so svojou Vyššou Mocou, začíname veriť, že pravý domov neleží za nami, ale pred nami. Začíname vidieť, že clivota, ktorú cítime, nie je túžbou po fyzickom mieste, ale po duchovnom stave. Nech sme kdekoľvek, sme pútnici a cestovatelia – nepoznáme svoj cieľ, ale cítime, že sme priťahovaní niečím väčším, než čo tento svet ponúka. Vnímame, že hoci sme v tomto svete, nepatríme mu – že túžime po duchovnom naplnení.
Nech nás naša clivota za domovom privedie bližšie k Tebe.