To, čo my, kompulzívni prejedáci, potrebujeme na zvládnutie svojej choroby, je duchovná sila. Ak sme duchovne silní, nebudeme sa obracať k jedlu, aby sme vyplnili svoju vnútornú prázdnotu. Prejedali sme sa, pretože sme boli duchovne ochudobnení a prejedanie sa ešte viac vyčerpalo nášho ducha.
Paradoxne sme duchovne najsilnejší vtedy, keď si najviac uvedomujeme svoju slabosť. Na to, aby sa nás mohla ujať naša Vyššia sila, musíme si uvedomiť a priznať svoju bezmocnosť. Duchovná sila prichádza k tým, ktorí majú potrebnú pokoru na jej prijatie.
Túto silu nezískame zo dňa na deň. Čím viac času denne trávime v spoločenstve s Bohom, tým silnejšími sa stávame. Pestovanie vedomia jeho prítomnosti počas našich činností nám umožňuje spoliehať sa čoraz viac na jeho silu a čoraz menej na našu vlastnú.
Posilňuj nás duchovným pokrmom, aby sme sa nemuseli prejedať.