Zamieňanie „silnej“ chuti do jedla s opravdovým fyzickým hladom je chybou, ktorú neustále robia ľudia trpiaci kompulzívnym prejedaním. Naša predstava o tom, koľko jedla naše telo potrebuje, je zvyčajne veľkým prehnaním skutočnej potreby. Kvôli nadmernej chuti do jedla nepoznáme pocit skutočného hladu.
Keďže sa nemôžeme spoliehať na subjektívne pocity, ktoré nám povedia, koľko potrebujeme jesť, potrebujeme objektívny, jasný plán. Keď dosiahneme normálnu hmotnosť, pokračujeme v jedení podľa vyváženého stravovacieho plánu, a nie podľa chuti do jedla. Nikdy nebudeme schopní uspokojiť požiadavky našej chuti do jedla bez toho, aby sme sa fyzicky, emocionálne a duchovne nezničili.
Keď si myslíme, že potrebujeme viac jedla, ako vyžaduje náš plán, musíme preskúmať naše myslenie. Zvyčajne zistíme, že nás oklamali požiadavky nášho nadmerného apetítu. Radi by sme jedli viac, ale v skutočnosti naše telo viac nepotrebuje.
Modlím sa za múdrosť, aby som vedel rozlíšiť medzi apetítom a hladom.
