Jedlo bývalo naším pánom. Mentálna posadnutosť jedlom a túžba po väčšom množstve ovládali náš život. Keď sa zotavíme, začneme si uvedomovať, ako veľmi sme boli otrokom jedla a našej chuti do jedla. Vieme, že bez ohľadu na to, ako dlho budeme abstinovať a zotavovať sa z choroby, vždy budeme nad jedlom bezmocní. Predstava, že jedného dňa budeme schopní jesť spontánne, je najnebezpečnejším klamom, aký si môžeme dovoliť.
Tým, že každý deň svojho života abstinujeme od nutkavého prejedania, robíme z jedla svojho sluhu, a nie pána. Jeme to, čo potrebujeme, aby sme vyživili svoje telo, ale nedovoľujeme jesť pre pohodlie, vzrušenie alebo z akéhokoľvek iného emocionálneho dôvodu. Všetko, čo je potrebné na to, aby sme zostali abstinentmi, sme ochotní robiť každý deň.
Nikdy nezabúdať na to, že od prejedania nás vždy delí len jedno sústo, zaručuje, že jedlo zostane naším sluhom.
Dnes a každý deň nech namiesto jedla slúžim Tebe.
