V prvom rade by som chcela povedať, že niektoré z nich nemusia byť ideálne, a snažím sa ich používať rozumne, aby mi nekomplikovali život v iných oblastiach. Zistila som však, že abstinencia je pre mňa taká dôležitá a taká priorita, že v mnohých ohľadoch má jednoducho prednosť. Prestala som používať jedlo ako oporu. Deň po dni. Vždy mám v rukách len prítomný okamih, zajtrajšok bude taký, aký bude (ale pripravím si jedlo na zajtra). Niektoré veci boli a sú naozaj „berličkami“, ktoré mi pomáhajú na tejto ceste. Tiež si myslím, že je to veľmi individuálne a každému môže pomôcť niečo iné. Niektoré z nich som používala už pred OA, niektoré prišli až teraz s OA.
Začala som s abstinenčnou diétou Susan Peirce Thompsonovej „Bright Line Eating“ na základe jej knihy a vlogov na YouTube niekoľko rokov predtým, ako som objavila OA. Ich jedálny plán používam dodnes. OA mi však dalo inú perspektívu a prinieslo mi ďalšie možnosti, ako na sebe pracovať, a som za to vďačná a zvedavá, kam ma to zavedie.
Krátkodobé v konkrétnych ťažkých momentoch:
- Po jedle si umyte zuby, vypláchnite ústa ústnou vodou, dajte si kávu/Caro/čaj (na druhej strane, žuvačka mi nepomohla; umelé sladidlá sú pre mňa tiež spúšťačmi, takže sa im vyhýbam, pokiaľ je to možné, s výnimkou ústnej vody a zubnej pasty, kde som nenašla žiadne alternatívy).
- Pite vodu, chvíľu sa sústreďte na dýchanie, choďte von a zhlboka dýchajte.
- Zamestnajte si ruky – venujte sa ručným prácam (pletenie, šitie…), urobte si manikúru alebo pedikúru…
- Videohry, mobilné hry – kartové hry a podobne (pravdepodobne nie sú ideálne, sú trochu návykové, ale v týchto momentoch pomáhajú, sú zábavné a čas ubieha rýchlejšie).
- Choďte na chvíľu niečo robiť, upratať kúpeľňu, dostať sa preč zo situácie, keď mám chuť niečo zjesť.
- Alebo sa dohodnite so sebou na odložení – ak to stále chcem, dám si to zajtra atď.
- Vôňa – naneste si parfum, použite éterické oleje, natriete si ruky krémom, zapáľte vonné sviečky
- Nechajte v chladničke/na chladničke/v komore odkaz: „Nie je to tu“ (čo v danej chvíli očakávam od toho jedla a čo by uspokojilo môj emocionálny hlad)
- Nastavte si pripomienky v mobile v kritických momentoch a pripomínajte si svoj cieľ
- Skryte potraviny, ktoré vás dostávajú do krízy, mimo dohľadu, napr. do nepriehľadných škatúľ, odložte ich mimo dosahu (alebo ak je to potrebné, dokonca do koša) alebo naplánujte, komu ich dáte
- Pripomínajte si, že ďalšie jedlo bude čoskoro a že čas ubehne ako voda.
- Pripomínam si, že jedlo mi v krátkodobom horizonte prinesie dobrý pocit, ale nikdy nie dlhšie, ako trvá jeho konzumácia (v mojom prípade). V dlhodobom horizonte si škodím, ak sa nedržím plánu, a hoci mám pocit, že jedlo mi teraz pomôže, nepomôže, pretože to už viem. Som k sebe milý tým, že to už neurobím.
- Naopak, hudba mi môže dodať energiu, zvyčajne niečo rýchlejšie alebo s motivačnými textami, ktoré mi pripomínajú moje ciele.
- Energiu mi dodáva aj káva – čo nie je ideálne, ale zatiaľ mi to funguje, potláča to moje chute a pomáha mi prestať jesť.
- Prečítajte si knihu o závislosti, úvahy OA, The Brown Book… Nechajte ich niekde na viditeľnom mieste.
- Ak si pripravím jedlo vopred a ešte nechcem jesť, neochutnávam ho ani neolizujem lyžicu – aj to sú kritické momenty. Nezačať nie je také ťažké ako prestať, keď už začnem.
Skôr dlhodobé stratégie
- Zostaňte zvedaví a otvorení, nebuďte zbytočne pesimistickí. „Možno to nebude fungovať, ale mohlo by to fungovať,“ aj keď si momentálne nemyslím, že to bude fungovať. Skúste to ako experiment – čo sa stane, ak sa toho budem naozaj držať? Verte tým, ktorí to už prešli, že to môže fungovať.
- Plánujte a plánujte, presne viete, čo budete robiť v každej situácii, pokiaľ ide o jedlo. Akonáhle to nechám na náhodu, zídem z cesty. Nemajte len nejasné plány jesť „menej a rozumne“.
- Pripravte si jedlo vopred a vezmite si ho so sebou, majte veľa boxov rôznych veľkostí, aby ste boli pripravení. Nakúpte dostatok zeleniny, vhodných zdrojov bielkovín atď.
- V ideálnom prípade jedzte niekde inde ako tam, kde robíte iné veci (čo nie je vždy možné, ale kedykoľvek môžete). Doma jem pri jedálenskom stole, nie na gauči – tam sa presuniem až po jedle.
- Čítanie motivačných kníh, OA a iných, čítanie o poruchách príjmu potravy, čítanie o ľuďoch, ktorí úspešne bojujú a zdržiavajú sa, mi na začiatku veľmi pomohlo, okrem iného Jordan Peterson a jeho 12 pravidiel pre život, v ktorých apeluje na osobnú zodpovednosť, aby ste najprv zametali pred vlastným prahom a dali svoj život do poriadku, čo malo na mňa veľký vplyv. Udržiavanie určitého mentálneho postoja a pripomínanie si, že je možné to zvládnuť
- Prihlásenie sa na stretnutia OA, pripomínanie si, čo musím urobiť a prečo, a čerpanie sily zo skutočnosti, že je nás viac a všetci bojujeme a nie sme sami. Čítanie príbehov ľudí v zotavovaní a viera, že ak to dokázali oni, dokážem to aj ja.
- Nestrachovať sa zbytočne o budúcnosť, o to, ako ťažké to bude na Vianoce, ako ťažké bude nikdy viac nemať toto alebo tamto – v tejto chvíli je to strašná myšlienka, ale nevieme, ako sa budeme cítiť o mesiac, o šesť mesiacov – možno nám to vôbec nebude chýbať a to, čo získame, úplne preváži všetky straty a obmedzenia.
- Deň po dni. Mám v rukách len prítomný okamih; zajtrajšok bude taký, aký bude (ale pripravím si jedlo na zajtra ).
- Starám sa o seba – moje prejedanie sa často spája s potrebou starať sa o seba, rozmaznávať sa, utešovať sa – masáže, návštevy kozmetičky, nechtového salónu, kaderníka mi veľmi pomohli, vždy som sa na to vopred tešila, na to, ako si to užijem. Potom som si večer doma zapálila sviečku, uvarila si šálku dobrého čaju, zabalila sa do deky a relaxovala. Len som sedela v záhrade na chalupe a rozhliadala sa okolo seba…
- Viac oddychujte, nesnažte sa stíhať všetko, spomaľte tempo (aspoň na začiatku sa k sebe správajte ako k človeku, ktorý sa zotavuje, s veľkou starostlivosťou a pochopením, obmedzte činnosti, ktoré vás stresujú/vyčerpávajú). Osobne mi varenie, príprava, nosenie jedla a plánovanie zaberalo veľa energie – postupom času sa to stalo automatickou rutinou, ktorá vyžaduje oveľa menej úsilia, ale trvalo to nejaký čas.
- Prehodnotiť svoje priority a svoj život – či naozaj zodpovedá tomu, ako chcem žiť a ako som schopná žiť, čo prejedanie sa môže dobre skrývať a maskovat.
- Prijatie faktu, že to bude ťažké – dodržiavanie plánu, príprava jedla a stravovanie odlišné od ľudí okolo mňa je ťažké a obmedzujúce. Ale byť prejedajúci sa, starať sa o svoju váhu, neustále pocity viny, depresia, neustále sa skrývanie – to je tiež ťažké…
- Nehľadám recepty, nepozerám kuchárske relácie, väčšinou jem veľmi jednoduché kombinácie potravín. Pokiaľ ide o jedlo, snažím sa „príliš nemyslieť“ a nenechať svoje myšlienky behať na voľno, nesnažím sa spomínať, ako chutia veci, ktoré už nejem, ani nevyhľadávam alternatívy. Nemôžem si dovoliť byť gurmánkou, „foodie“. Snažím sa bojovať so sebelútosťou, keď vidím reklamy na jedlo, v ktorých šťastní ľudia vychutnávajú to či ono, a pripomínam si, ako nás potravinový priemysel manipuluje a nezaujíma ho zničené zdravie spotrebiteľov, pokiaľ kupujú. Snažím sa tiež „nepozerať na taniere“ ľudí okolo mňa a nezávidieť im (aj keď je to ťažké, niekedy veľmi ťažké) – všetci sme rôzni, moja cesta je iná ako ich.
Eva, závislá na jídle
