Boh nás nikdy neopúšťa, my ho opúšťame. Sme takí zaujatí svojimi starosťami a aktivitami, že zabúdame otvoriť oči a srdce pre Jeho prítomnosť. Môžeme fyzicky abstinovať, ale stále dovolíme, aby jedlo malo v našom živote najdôležitejšie miesto. Ak naša Vyššia moc nie je v centre nášho života, bude pre nás ťažké (ak nie nemožné) byť emocionálne abstinentmi.
K emocionálnemu prejedaniu dochádza vtedy, keď sa od našej Vyššej moci odkloníme k egocentrickému záujmu. Bez Jeho kontroly strácame pokoj. V našom každodennom živote sa vždy nájdu príčiny konfliktov a frustrácie. To, ako tieto situácie zvládneme, závisí od nášho duchovného stavu.
Sami od seba nedokážeme riadiť svoj život. Naše správanie môže byť šialené. K poriadku, zdravému rozumu a uzdraveniu nás vedie Sila, ktorá je väčšia než my sami. Zostať s touto Mocou je našou záchranou.
Kiež Ťa neopustíme.
