Tí z nás, ktorí sa prejedajú, reagujú na skreslené signály. Keď konzumujeme jedlo, ktoré nášmu telu skôr škodí, než pomáha, jeme skôr v reakcii na iracionálnu požiadavku v našej hlave, než kvôli legitímnemu fyzickému hladu. Mentálna posadnutosť jedlom je ilúzia, ktorej sa však držíme s veľkou húževnatosťou.
Keď pocítime „hlad“, musíme sa zastaviť a vyhodnotiť tento signál. Prichádza z nášho žalúdka alebo z našej hlavy? Často sa stáva, že práve po jedle máme najväčšiu chuť na niečo ďalšie. Je to buď preto, že sme jedli tak rýchlo, že náš žalúdok nemal čas zaregistrovať uspokojenie, alebo preto, že jedlo v nás prebudilo obrovskú, neukojiteľnú chuť na ďalšie. Často je to naša myseľ, ktorá chce ešte, aj keď už má naše telo dosť.
Emócie ako strach, hnev a úzkosť môžu vyvolať „hlad v hlave“. Potrebujeme vnímanie a vhľad, aby sme vedeli, či hlad pochádza z nášho tela alebo z našej mysle.
Nech sa naučím reagovať na oprávnené potreby svojho tela.