Prečo neustále očakávame uspokojenie tým, že prijímame a vlastníme veci zvonku? Hromadenie hmotných statkov a majetku častejšie podnecuje, než uspokojuje našu chuť. To, čo robíme a čím prispievame, nás uspokojuje viac ako to, čo máme a čo spotrebúvame.
Keď sme v pokoji vo svojom vnútri a v kontakte so svojou Vyššou mocou, máme menej požiadaviek na vonkajší svet. Keď sme schopní využívať svoje schopnosti v produktívnej práci a môžeme dávať zo svojej emocionálnej a duchovnej sily iným ľuďom, cítime sa sýti.
Nič zvonka nám nemôže priniesť šťastie, ak sme vo vojne sami so sebou. Chronická nespokojnosť naznačuje, že sme svoju vôľu a svoj život neodovzdali do Božej starostlivosti, ale stále sa snažíme egoisticky riadiť predstavenie. Úplné odovzdanie sa otvára cestu k spokojnosti.
Chcem sa odovzdať vnútorným potrebám svojho ducha.