V hlave to vieme, že jedlo nie je to isté ako láska. Keď táto skutočnosť presiakne do našich emócií, oslobodí nás to od našej posadnutosti jedlom. Aby sme dosiahli tento bod emocionálneho dozrievania, musíme fyzicky abstinovať od nutkavého prejedania. Kým sme fyzicky závislé od rafinovaného cukru a škrobov a jedál, ktorými sme sa záchvatovito prejedali, nemáme dostatočný odstup, aby sme sa vzdialili od emocionálneho pripútania k týmto jedlám.
Deťom sa ľahko stane, že si zamenia jedlo a lásku. Keď dozrievajú, učia sa medzi nimi rozlišovať. Ak sme nutkavé prejedačky, potrebujeme program OA a duchovné prebudenie, ktoré vnesú jasno do nášho zmätku. Je pred nami ešte veľa emočného a duchovného dozrievania.
Ak naša raná potreba lásky nebola uspokojená, žiadne množstvo jedla to nemôže vykompenzovať. Dávaním lásky dokážeme naplniť našu vnútornú prázdnotu a vďaka našej Vyššej Sile sme uzdravované a schopné lásky.
Kiež si v srdci pamätáme, že jedlo nie je láska.
