Ak sa začneme zaoberať myšlienkami na drobné odchýlky od nášho stravovacieho plánu, myšlienkami na bývalé prejedanie sa, myšlienkami na to, že by sme sa možno raz za čas mohli najesť „normálne“, staviame sa na vratkú pôdu. Naša choroba sa nikdy nevylieči a nedbalé myslenie môže viesť k oslabeniu alebo strate kontroly.
„Normálne“ stravovanie pre nás znamená abstinenciu. Náš stravovací plán je to, čo nás zachraňuje pred bizarným stravovacím správaním. Neexistuje nič také, ako vziať si dovolenku od abstinencie.
Čím menej myslíme na jedlo, tým sme na tom lepšie. Spomienka na takzvané potešenie, ktoré sme si kedysi spájali s určitými potravinami, môže spôsobiť, že zabudneme na nevyhnutnú bolesť a utrpenie, ktoré ich konzumácia nakoniec spôsobila. Nechceme sa už nikdy vrátiť k utrpeniu nutkavého prejedania.
Odovzdanie našej mysle Vyššej moci nám zabezpečí pozitívne, zdravé myslenie.
Vezmi si moje myšlienky, Pane, a urovnaj ich.
