Často je to strach z odmietnutia, ktorý nám bráni dávať zo seba. Človek, ktorý sa zdráha zdieľať na stretnutí, sa môže zdržiavať práve kvôli tomuto strachu. Zdieľať znamená odhaliť, kým sme a kde sme. Ak sa cítime nedostatoční, nechceme túto predstavovanú nedostatočnosť odhaliť ostatným ľuďom.
Ak je náš obraz o sebe príliš veľkolepý a nafúknutý, nemôžeme mu v skutočnosti vyhovieť. Očakávanie, že budeme dokonalí, nás vystavuje frustrácii a strachu, pretože v hĺbke duše vieme, že nespĺňame náš obraz dokonalosti.
S pokorou prichádza ochota dať to, čo máme a čo sme práve teraz, bez čakania, kým budeme výrečnejší alebo úspešnejší. To, čo máme na zdieľanie, je to, čo niekto iný potrebuje prijať. Tým, že sa viac zameriavame na potreby druhých a menej na predstavy o sebe samých, ktoré sú našim egom, sa naučíme prekonať strach z dávania. To, čo máme na zdieľanie teraz, je dostatočné na dnešok.
Nech sa nebojím dávať.
