Možno sme trávili veľa času a energie hľadaním dokonalých ľudí, ktorí by naplnili naše životy. Tento proces zahŕňa v sebe to, že premietame naše pochabé ilúzie do tých, ktorých stretneme, nerealisticky ich vychvaľujeme a potom sme strašne sklamané, keď dlhšie a blízke zoznámenie ukáže, že sú len obyčajní ľudia.
Prijatie našich priateľov a rodiny takých, akí sú a nie ako si ich idealizujeme, je súčasťou emocionálneho dospievania. Naša vlastná slabosť a neistota spôsobujú, že skúšame z iných ľudí robiť bohov. Keď sa učíme prijímať seba ako nedokonalé, dokážeme znížiť aj tie nezmyselné nároky, ktoré máme na druhých. Ako poznávame našu Vyššiu Silu, nepotrebujeme zbožšťovať našich blížnych. Keď neočakávame od druhých dokonalosť, môžeme ich milovať takých, akí sú, posilňujúc ich silné stránky a podporujúc ich v ich slabostiach.
Modlím sa za emocionálnu zrelosť prijať seba a tých, ktorých milujem.
