V minulosti sme emocionálne utrpenie premenili na fyzický hlad. Fyzický hlad bol niečo, s čím sme sa mohli vyrovnať, keď bola emocionálna bolesť pre nás príliš veľká. Dôvodom, prečo náš hlad nebol uspokojený žiadnym množstvom jedla, bolo to, že hlad bol v skutočnosti emocionálnym utrpením.
Ak sme ako deti neboli schopní rozpoznať a vyjadriť svoju úzkosť, potlačili sme ju. Ako dospelí sme možno stále ignorovali bolestivé pocity a snažili sa ich potlačiť množstvom jedla a pitia. Nakoniec sme sa stali tak neúprimní sami k sebe, že sme nevedeli, čo skutočne cítime. Možno sme tak dlho predstierali, že je všetko v poriadku, až sme tomu uverili. Zreteľným znakom, že nie je všetko v poriadku, bolo naše kompulzívne prejedanie sa.
Keď sa zdržiavame, niekedy sa bojíme, že nás premôže emocionálna bolesť, ktorú už nezakrýva jedlo. Keď túto úzkosť odovzdáme našej Vyššej sile, sme schopní ju prežiť a poučiť sa z nej.
Odovzdávam Ti bolesť, ktorú nedokážem zvládnuť.
